Choď na obsah Choď na menu

Ekumenické bohoslužby 2018

13. 1. 2018
Týždeň modlitieb  za jednotu kresťanov 2018
 
Tradičný termín konania Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov je na severnej pologuli od 18. do 25. januára. Tieto dni navrhol v roku 1908 Paul Wattson tak, aby modlitby prebiehali v dňoch medzi sviatkami sv. Petra (Katedra) a sv. Pavla (Obrátenie), čo im dodalo symbolický význam. Na južnej pologuli sú v januári prázdniny, preto tam cirkvi často slávia Týždeň modlitieb v inom termíne, napríklad v období sviatkov Zoslania Ducha Svätého (ako to navrhlo Hnutie pre vieru a poriadok v roku 1926), ktoré tiež symbolizujú jednotu Cirkvi. Keďže berieme do úvahy fakt, že sa termín modlitieb dá prispôsobiť, povzbudzujeme vás, aby ste tento materiál vnímali ako pozvanie hľadať po celý rok možnosti na vyjadrenie miery spoločenstva, ktoré už cirkvi medzi sebou dosiahli, a príležitosti spoločne sa modliť za úplnú jednotu, ktorá je Kristovou vôľou.
Karibskí kresťania mnohých rôznych tradícií dnes vidia v ukončení zotročenia zásah Božej ruky. Je to zjednocujúca skúsenosť Božej záchrany, ktorá prináša slobodu. Z tohto dôvodu považujú pieseň Mojžiša a Mirjam (Exodus 15, 1 – 21) za najvhodnejšiu voľbu pre tému Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov 2018. Je to pieseň víťazstva nad útlakom. Jej téma  bola použitá v piesni s názvom Pravica Božia, ktorú zložili v auguste 1981 na workshope Karibskej konferencie cirkví. Pieseň sa stala „hymnou“ ekumenického hnutia v tejto oblasti a bola preložená do mnohých rozličných jazykov.
Podobne ako Izraeliti, ľudia z Karibiku majú pieseň víťazstva a slobody, ktorú spievajú, a táto pieseň ich zjednocuje. Súčasné výzvy však opäť hrozia zotročovaním a ohrozujú dôstojnosť človeka stvoreného na obraz a podobu Božiu. Hoci ľudská dôstojnosť je neodcudziteľná, často je zahalená či už osobným hriechom alebo hriechom v sociálnych štruktúrach. V našom padnutom svete vzťahom v spoločnosti príliš často chýba spravodlivosť a súcit, ktoré si ctia ľudskú dôstojnosť. Chudoba, násilie, nespravodlivosť, drogová závislosť a pornografia, a bolesť, zármutok a úzkosť, ktoré za nimi nasledujú, sú skúsenosti, ktoré deformujú ľudskú dôstojnosť.
Mnohé zo súčasných výziev sú samy osebe dedičstvom koloniálnej minulosti a obchodu s otrokmi. Zranená kolektívna psyché sa dnes ukazuje v sociálnych problémoch, ktoré súvisia s nízkou sebaúctou, násilím v gangoch a v domácnostiach, a v porušených rodinných vzťahoch. Hoci sú dedičstvom minulosti, súčasná realita, ktorú mnohí charakterizujú ako neokolonializmus, tieto problémy zhoršuje. Za súčasných okolností sa zdá mnohým národom tohto regiónu takmer nemožné vytrhnúť sa z biedy a dlhov. Navyše na mnohých miestach prežíva legislatívny rámec, ktorý je stále diskriminujúci.
Pravica Božia, ktorá vyviedla ľud z otroctva, dala Izraelitom neutíchajúcu nádej a odvahu. Tak isto neprestáva prinášať nádej kresťanom Karibiku. Nie sú obeťami okolností. So svedectvom o tejto spoločnej nádeji pracujú cirkvi spolu v službe všetkým ľuďom regiónu, ale predovšetkým tým najzraniteľnejším a zanedbaným. Slovami spomenutej piesne: „Pravica Božia seje v našej krajine, sadí semienka slobody, nádeje a lásky“. 
„Tvoja pravica, Hospodin, silou preslávená“ (Exodus 15, 6) Oslobodenie a záchrana Božieho ľudu sa uskutočňujú Božou mocou. Božiu pravicu možno rozumieť ako Božie isté víťazstvo nad jeho protivníkmi a zároveň ako jeho spoľahlivú ochranu svojho ľudu, ktorá nikdy nezlyhá. Napriek faraónovmu rozhodnutiu, Boh počul nárek svojho ľudu a nedá ľudu zahynúť, lebo Boh je Bohom života. Ovládnutím vetra a mora ukazuje Boh svoju vôľu zachovať život a zničiť násilie (Exodus 15, 10). Cieľom tohto vykúpenia bolo vytvoriť z Izraelitov ľud chvály, ktorý rozoznáva Božiu nezlomnú lásku. Oslobodenie prinieslo nádej a zasľúbenie pre ľud. Nádej, lebo svitol nový deň, v ktorom bude ľud môcť slobodne uctievať svojho Boha a uskutočňovať svoj potenciál. Bolo to tiež zasľúbenie: ich Boh ich bude sprevádzať počas cesty a žiadna sila nebude môcť zničiť Boží zámer s nimi.
Používa Boh násilie, aby kládol odpor násiliu?  Niektorí cirkevní otcovia vykladali toto rozprávanie ako metaforu pre duchovný život. Napríklad Augustín stotožnil nepriateľa, ktorý je uvrhnutý do mora, nie s Egypťanmi ale s hriechom.
„Vidíš, všetky naše minulé hriechy, ktoré na nás tlačili akoby zozadu, utopil a vymazal v krste. Na týchto našich tmavých veciach sa ako na koňoch vozili nečistí duchovia, a ako jazdci jazdili na nich kamkoľvek chceli. Preto ich apoštol nazýva „vládcovia tohto temného sveta“. My sme boli tohto všetkého zbavení skrze krst, [ktorým sme prešli] ako cez Červené
more, ktoré sa tak nazýva pre posvätenie krvou ukrižovaného Pána ...“ (Kázeň 223E). Augustín vnímal tento príbeh ako povzbudenie pre kresťanov k nádeji a k tomu, aby pri prenasledovaní nepriateľom vytrvali a nezúfali. Pre Augustína bol krst kľúčovou základnou udalosťou pri vytváraní pravej identity každého človeka ako súčasti Kristovho tela. Načrtáva paralelu medzi oslobodzujúcim prechodom Izraela cez Červené more a kresťanským krstom.
Obidve oslobodzujúce cesty vedú k vzniku chváliaceho zhromaždenia. Izrael ako taký mohol slobodne chváliť zachraňujúcu Božiu ruku vo víťaznej piesni Mirjam a Mojžiša. Ich vykúpenie vytvorilo zo zotročených Izraelitov členov jedného ľudu Božieho, zjednoteného v jednej piesni chvály, ktorú spievali.
Jednota Exodus 15 nám umožňuje vidieť, ako cesta k jednote musí často prejsť cez spoločnú skúsenosť utrpenia. Oslobodenie Izraelitov z otroctva je základnou udalosťou pri vzniku tohto ľudu. Pre kresťanov tento proces nachádza svoje vyvrcholenie vo vtelení a Veľkonočnom tajomstve. Hoci je to Boh, ktorý koná pri oslobodení/záchrane, Boh pri uskutočnení svojho zámeru a plánu vykúpenia svojho ľudu zapája ľudí. Kresťania majú prostredníctvom krstu podiel na Božej službe zmierenia. Naše vlastné rozdelenia sú však prekážkou nášmu svedectvu a misii svetu, ktorý potrebuje Božie uzdravenie.
 

Náhľad fotografií zo zložky Ekumenická bohoslužba 24.1.2016